Moji známi majú psa, ktorému sa stalo niečo naozaj nečakané. Z večera do rána im ochrnul. Normálne sa ráno už nevedel postaviť. Zadné nôžky si ťahal za sebou. Bol to obrovský šok, pretože toto by nenapadlo asi nikomu. Keby ste im to povedali predtým, tak by asi reagovali, že je to zlý žart. No, teraz je to naozaj skutočnosť. Psík sa nevedel postaviť na zadné nohy a ťahal si ich za sebou. Oni si aj poplakali… Musel to byť obrovský šok.malý jazvečík.jpg
Hneď s ním utekali k veterinárovi a zistil, že sa mu zasekol nerv v chrbtici. Pýtal sa ich, či ho niekto náhodou nebil po chrbte alebo či sa niekde neudrel do chrbta. Na nič také si nespomínali a preto to bola o to väčšia záhada. Záhada, na ktorú nevedia odpoveď, ale už asi ani nebudú vedieť. Veterinár im povedal, že keď mu injekcie pomôžu do piatich dní a jeho stav sa zlepší, tak je tam nádej. Ak nie, tak už chodiť nebude.

Ako to dopadlo?

Ešte stále nie je vyhraté. Päť dní ubehlo a stav sa trochu zlepšil. Museli ho dávať aj cikať, kakať. Nôžky mu asi brneli, pretože si ich chudáčik maličký olizoval. Tak mali pocit, že sa mu do nich vracia cit. Neviem si predstaviť, čo si musel myslieť tento havko vo svojej hlavičke. Ešte stále po dvoch týždňoch od toho šoku chodia na injekcie, ale už nie tak často. Cvičia s ním a dnes už ciká a kaká sám. Trošku sa už aj rozbehne, ale stále si miestami ťahá za sebou zadné nôžky a šúcha si ich po zemi. Ale už sa vie aj pekne postaviť, ale pekne si po chvíli oddýchne a znova ide trénovať.vojak a pes.jpg
Je to veľký bojovník. Popasoval sa s tým ako máloktorý človek by to priam ani nedokázal. Známi si poplakali a potom už boli optimistickí, aby ho mohli dostatočne podporovať. Naozaj im prirástol k srdcu a budú veľmi radi, keď sa mu podarí znova chodiť. Je to ako ich dieťa. Zatiaľ iné nemajú, tak im prirástol k srdcu aj tento jeden veľký bojovník.