Ľudstvo je ako mor, a je preto len otázka času kedy s nami dôjde dnes ešte modrej planéte  trpezlivosť. Množstvo ľudí predpokladá že väčšinu populácie vyhubí nejaká pre nás dnes neznáma choroba. Či si to zapríčiníme sami jadrovou vojnou. No v skutočnosti sme už na svojom konci začali poctivo pracovať už pred niekoľkými desaťročiami. Pretože až za tak dlhú dobu sa kľudne môže prejaviť vyťaženie podzemnej vody. A prejaviť sa to môže rôzne. Od zdanlivého sucha z roka na rok, alebo na prvý pohľad znižujúcou sa hladinou nadzemných zásob vodných zdrojov len tak bez viditeľnej príčiny. Príroda, rieka.jpgTeda znižovaním hladiny potokov a riek. Čo si množstvo ľudí na prvý pohľad vysvetľuje, ako zapríčinené nedostatkom zrážok. No skutočnosť môže byť o čosi temnejšia, ako sme si ochotný priznať.  Dnes je už síce dosť neskoro,no ešte stále máme nádej na to aby sme neostali nasucho. A to máme na mysli doslova nasucho. Pretože naša krajina je vnútrozemský štát v strede Európy, bolo by naivné si myslieť že nám niekto pomôže len tak z milosti. Nevlastníme jadrové zbrane, na našom území sa nenachádza žiadny vzácny nerast, a dokonca ani naša veda na tom nie je najlepšie. Sme skrátka odkázaný sami na seba. A práve preto by sme už dnes mali začať budovať záchytné korytá pri nových cestných úsekoch a začať sa podrobnejšie venovať geo-inžinierstvu. Rieka Arno, Florencia.jpgTak aby sme boli schopný do budúcna na našom území zadržať čo najviac vody ako sa len dá, a ochránili tak naše obyvateľstvo pred umieraním na následky nedostatku vody na našom území.  Podľa posledných výskumov vedcov je totiž až polovica riek v ohrození a tento stav sa neukáže zo na na deň. Takýto projekt na záchranu vody, a je jedno či sa tu budeme baviť o riekach, potokoch či podzemnej vode si ale vyžaduje medzinárodnú spoluprácu minimálne na úrovni susedných krajín. Pretože sa to netýka iba Slovenska ale všetkých. A je len otázka času kedy sa politici zobudia a pochopia čo bolo potrebné riešiť, a čo naopak bola iba nezmyselná strata času.